Μικρές Κυρίες

PRVÁ KAPITOLA HRA NA POCESTNÝCH

Chapter One Playing Pilgrims

„Aké to budú Vianoce, keď nebudú žiadne darčeky,“

“Christmas won’t be Christmas without any presents,”

zamrmlala Jo,

grumbled Jo,

ležiac na koberci.

lying on the rug.

„Je to hrozné, byť chudobný!“

“It’s so dreadful to be poor!”

vzdychla Meg

sighed Meg,

a pozrela na svoje staré šaty.

looking down at her old dress.

„Nezdá sa mi spravodlivé, že niektoré dievčatá majú kopu krásnych vecí

“I don’t think it’s fair for some girls to have plenty of pretty things,

a iné vôbec nič,“

and other girls nothing at all,”

dodala malá Amy

added little Amy,

a ukrivdene si posmrkla.

with an injured sniff.

„Máme otca a mamu

“We’ve got Father and Mother,

a máme jedna druhú,“

and each other,”

ozvala sa spokojne Beth zo svojho kútika.

said Beth contentedly from her corner.

Štyri mladé tváre, na ktoré padala žiara z ohniska, sa pri tých veselých slovách rozjasnili,

The four young faces on which the firelight shone brightened at the cheerful words,

no znova sa zachmúrili, keď Jo smutne povedala:

but darkened again as Jo said sadly,

„Otca nemáme

“We haven’t got Father,

a dlho ho mať nebudeme.“

and shall not have him for a long time.”

Nepovedala

She didn’t say

„možno nikdy“,

“perhaps never,”

ale každá si to v duchu doplnila,

but each silently added it,

mysliac na otca v dalekej diaľke,

thinking of Father far away,

tam, kde sa bojovalo.

where the fighting was.

Chvíľu nikto nehovoril;

Nobody spoke for a minute;

potom Meg zmeneným tónom povedala:

then Meg said in an altered tone,

„Veď viete, prečo mama navrhla, aby sme tieto Vianoce neboli žiadne darčeky — pretože zima bude pre všetkých ťažká;

“You know the reason Mother proposed not having any presents this Christmas was because it is going to be a hard winter for everyone;

a myslí si, že by sme nemali utrácať peniaze na potešenie,

and she thinks we ought not to spend money for pleasure,

keď naši muži v armáde tak trpia.

when our men are suffering so in the army.

Veľa urobiť nemôžeme,

We can’t do much,

ale môžeme priniesť svoje malé obete,

but we can make our little sacrifices,

a mali by sme to robiť s radosťou.

and ought to do it gladly.

Lenže obávam sa, že ja to tak nerobím,“

But I am afraid I don’t,”

a Meg pokrútila hlavou,

and Meg shook her head,

keď si s ľútosťou pripomenula všetky tie krásne veci, po ktorých túžila.

as she thought regretfully of all the pretty things she wanted.