O spoločenskej zmluve

Rousseau vychádza z konštatovania, že človek sa narodil slobodný a všade je v okovách. Hľadá preto podobu združenia, v ktorom by každý, hoci sa spája so všetkými, poslúchal len sám seba. Z tejto zmluvy odvodzuje zvrchovanosť ľudu, všeobecnú vôľu, zákon ako prejav všetkých a vládu zníženú na postavenie služobníka. Spis skúma legitimitu moci, rovnosť, zastúpenie a podmienky, za ktorých republika vydrží. Rousseau zakladá na rozume to, čo tradícia zakladala na sile alebo na božskom práve, v pevnej a dokazujúcej reči.