Francúzsky románopisec, popredný predstaviteľ naturalizmu a autor cyklu Rougon-Macquartovcov, ktorý obhajoval Dreyfusa vo svojom „J’accuse“. Napísal „Nanu“, „Germinal“ a „Dámske šťastie“, ktoré sa čítajú pre obraz spoločnosti druhého cisárstva.
Émile Zola sa narodil v Paríži v roku 1840 a vyrastal v Aix-en-Provence, kde sa spriatelil s Paulom Cézannom. Jeho otec, inžinier talianskeho pôvodu, zomrel, keď mal Émile sedem rokov. Po dvoch neúspešných pokusoch o maturitu pracoval vo vydavateľstve Hachette, potom sa stal novinárom a umeleckým kritikom a obhajoval Maneta. Meno mu urobila „Thérèse Raquinová“ (1867).
Ako vodca naturalistického hnutia strávil dvadsaťpäť rokov prácou na „Rougonovcoch-Macquartovcoch“, dvadsiatich románoch sledujúcich jednu rodinu za druhého cisárstva. Patria k nim „L'Assommoir“ (1877), ktorý mu priniesol majetok, „Nana“ (1880), „Dámske šťastie“ (1883), „Germinal“ (1885) o štrajku baníkov a „Ľudská beštia“ (1890).
V roku 1898 uverejnil v novinách L'Aurore „J'accuse…!“ na obranu kapitána Dreyfusa, ktorý bol neprávom odsúdený. Stíhaný za ohováranie strávil rok v exile v Anglicku. Zomrel v Paríži v roku 1902, otrávený splodinami z upchatého komína, a v roku 1908 bol prenesený do Panthéonu.