V Ríme v 3. storočí, po páde Palmýry, píše šľachtic Lucius Manlius Piso svojej priateľke Fauste, ktorá zostala na Východe. Rozpráva jej o kráľovnej Zenobii, porazenej a vyhnanej neďaleko Ríma, a o cisárovi Aureliánovi, obávanom bojovníkovi, ktorý sa rozhodne zničiť kresťanov. Lenže aj Piso sám túto novú vieru vyznáva.
Tento román oživuje Rím v čase, keď proti sebe stoja dve náboženstvá, a ukazuje ho očami ohrozeného svedka. Nadväzuje na román „Zenobia“, no Piso v ňom Fauste rozpráva, čo sa s kráľovnou stalo, a tak sa do príbehu ľahko dostanete.
Je napísaný vo forme listov a ľahko sa číta, list za listom, v jazyku, ktorý sa učíte.
