„Som chorý človek… Som zlý človek.“ Tak sa začína spoveď bývalého drobného úradníka, zatrpknutého a osamelého, ktorý sa utiahol do kúta Petrohradu. Najprv provokatívne vysvetľuje, prečo odmieta rozum a pokrok. Potom rozpráva o ponižujúcom večeri s bývalými spolužiakmi a o stretnutí s mladou ženou Lízou.
Tento rozprávač sa posmieva všetkému, sebe aj čitateľovi, a predsa fascinuje. Kniha sa často považuje za bránu do veľkých románov Dostojevského.
S prekladom vždy pred očami môžete čítať tento horúčkovitý text v jazyku, ktorý sa učíte.
