Stefan Zweig rozpráva o Viedni svojej mladosti, ktorú nazýva svetom istoty: o meste, ktoré verilo v pokrok a viac ho vzrušovalo divadlo než politika. Potom prichádza objavovanie literatúry, cesty do Paríža, Londýna či Indie a stretnutia s Rilkem, Rodinom či Verhaerenom.
Zweig napísal tieto spomienky v exile, krátko pred smrťou: nostalgický portrét Európy, ktorou sa cestovalo bez pasu a ktorá mala čoskoro zaniknúť.
Kniha je rozprávaná v prvej osobe ako dôverné vyznanie a s potešením sa číta v jazyku, ktorý sa učíte.
